Takto to vidím

Odpoveď je jednoduchá, vyhovuje to veľkým podnikateľským subjektom a bankám. Hospodárska kríza je rajom pre bohatých. Slovensko zažilo v roku 2019 obrovský rozvoj cestovného ruchu. Pomohli sme mu so SNS opatreniami, aké nemali v histórii Slovenska obdoby. Znížili sme DPH na ubytovacie služby na 10%. Znížili sme tiež DPH na 10% na vybrané potraviny, ktoré sa používajú najmä na raňajkové menu. Zaviedli sme však hlavne rekreačné poukazy. Koľko to bolo kriku a nepochopenia na našu adresu? Hotelieri mohli odmeny aj tringelty zlegalizovať formou 13. a 14. platu bez odvodov a daní. Žiaľ, mnohí to nepochopili a vo voľbách ani neocenili. Nevadí, život je neustály boj. Ministerstvo cestovného ruchu a športu nám však ušlo len o tri poslanecké hlasy. Dnes by veľmi pomohlo. Apropo šport by dnes tiež plakal, ak by sme so SNS nezaviedli možnosť športovcom v roku 2019 byť živnostníkmi. Poďme však naspäť k cestovnému ruchu. Celkový nárast prenocovaní o 14 % na historických 17,7 miliónov prenocovaní v roku 2019 nepotrebuje komentár. Každý, kto rozumie ekonomike, vie aké peniaze štát získal. Napriek uvedenému si to žiaľ mnohí neuvedomujú ani dnes, čo všetko to v ekonomike ovplyvnilo. Narástli napr. pracovné miesta, začala sa meniť štruktúra HDP, stúpla spotreba, ale hlavne ľudia si mohli konečne užívať dovolenky a samozrejme nárast kvality ubytovania. Takmer zanikli čierne ubytovania, nehovoriac o náraste príjmov štátu na DPH, spotrebnej dani a úspore sociálnych dávok. Čísla a nárast ubytovacích a reštauračných služieb bol nevídaný aj na európske pomery. Dnes ma mnohí zástupcovia cestovného ruchu kontaktujú a sú zúfalí. Čo im mám povedať? Ako im mám pomôcť? Ľudia sa žiaľ rozhodli. Mnohí si už uvedomujú, že táto vláda im vôbec nepomáha a sú sklamaní. Je to však oveľa horšie, podľa mňa ich ženú do bankrotov účelovo. Štát ich len necháva odkladať splátky, ktoré už dnes všetci vedia, že nebudú vedieť vládať splácať. Nič sa im neodpúšťa, ani odvody, ani dane. Štát dokonca nepochopiteľne odpustil bankám bankový odvod, ktorý v úhrne prinášal štátu 300 miliónov ročne. Urobil tak bez toho, aby banky aspoň podmienene museli odpúšťať úročenie resp. poplatky za úvery alebo hypotéky. Jednoducho nepochopiteľné konanie. Existuje však jedno vysvetlenie, prečo sa nepomáha cestovnému ruchu. Som presvedčený, že existujú silné podnikateľské subjekty, ktoré kumulujú zdroje a začnú skupovať hotely, penzióny, ale aj reštaurácie. Žiaľ ekonomické pravidlá jasne hovoria, že po kríze sú bohatší bohatšími. Majú kapitál na prekonanie krízy a následne expandovať. Preskupovania vlastníctva aj v tomto odvetví, teda cestovnom ruchu bude výsledkom tejto ekonomickej krízy, ktorá potichu prichádza.